Zomrel Jozef Jablonický – najvýznamnejší historik protifašistického odboja na Slovensku

Médiami obletela správa, že 7. decembra zomrel Jozef Jablonický, ktorý sa svojimi priekopnickými prácami nezmazateľne zapísal nielen do dejín slovenskej historiografie, ale jeho život sa stal aj symbolom neúnavného hľadania pravdy v podmienkach československého 20. storočia.

Narodil sa 3. januára 1933 v Zavare okr. Trnava. Vyštudoval históriu na Filozofickej Fakulte Univerzity Komenského. Neskôr pôsobil na odbore školstva a kultúry Okresného národného výboru v Trnave. Počas 60. rokov sa dostal do povedomia svojimi kvalitnými prácami o robotníckom hnutí a protifašistickom odboji v trnavskom regióne. Politické oteplenie umožnilo, prelomiť dovtedajšiu dogmatickú interpretáciu najnovších dejín, čoho dôkazom bola jeho prvá významná kniha Slovensko na prelome (1965). Jozef Jablonický zaujal dôkladnou analýzou historických prameňov a novými interpretáciami dejín odboja.

Medzi jeho najzásadnejšie práce patrí dodnes neprekonaná publikácia Z ilegality do povstania (1969). Knihe sa dostalo veľa pozitívnych ohlasov nielen zo strany historickej obce, ale aj od pamätníkov historických udalostí a bývalých odbojárov. Rehabilitoval v nej mnohých účastníkov odboja, ktorí sa po roku 1948 stali obeťou štátnych represálií a ich úloha v odboji bola v oficiálnom výklade dejín zamlčiavaná, marginalizovaná, prípadne znehodnocovaná. Nástup normalizácie však spôsobil, že publikácia sa stala neprijateľnou pre nových mocipánov a na jeseň 1973 bola stiahnutá z knižníc a kníhkupectiev. Dôvodom bol i fakt, že autor v knihe otvorene polemizoval s vtedajšou posvätenou „bibliou Povstania“, ktorou sa stala Husáková kniha Svedectvo o Slovenskom národnom povstaní. Dokončený rukopis monografie Komunistická strana Slovenska v protifašistickom odboji už pochopiteľne nemohol byť uverejnený.

Autora sa pokúsili neúspešne naverbovať do spravodajských služieb a následne ho odsunuli z Historického ústavu. On sa však nenechal zlomiť a naďalej sa v súkromných podmienkach venoval písaniu štúdií venovaných odboju a dejinám komunistického hnutia, ktoré uverejňoval v samizdatoch a zahraničných vydavateľstvách. Jeho práca bola narušovaná raziami zo strany ŠtB, výsluchmi a šikanovaním pričom prišiel o svoje archívy, korešpondenciu, rukupisy a veľkú časť knižnice.

Historik začal s vládnou mocou bojovať sťažnosťami a odvolaniami. Po roku 1989 sa Jozef Jablonický stal vedeckým pracovníkom Politologického kabinetu Slovenskej akadémie vied, kde pracoval až do svojho dôchodku. Dočkal sa vydania svojich samizdatových prác (Samizdat o odboji, Samizdat o odboji II, Samizdat o disente, Fragment o histórii) i reedície svojich významných diel.

Nerezignoval ani na spoločenské dianie a pustil sa do odborného sporu s ľudákmi a gardistami, ktorí sa vrátili z exilu a začali spoločnosť zaplavovať svojimi nostalgicko-demagogickými spismi oslavujúcimi Slovenský štát a spochybňujúcimi význam SNP a protifašistického odboja. Kriticky poukazoval taktiež na činnosť historikov z Ústavu pamäti národa (ÚPN), ktorí sa znovu, no už pod zdaním vedeckosti a objektivity snažili a snažia sofistikovane rehabilitovať fašistický režim Slovenského štátu a jeho predstaviteľov.


poli na vybrali.sme.sk