Report: Blokáda pochodu identitárov vo Viedni 17. mája

iden3

Identitári sú pomerne mladé ultrapravicové hnutie, ktoré vzniklo vo Francúzsku a jeho členovia pochádzajú väčšinou z neonacistickej scény. Nájdete medzi nimi autonómnych nacionalistov (hlavne v Nemecku a Čechách), členov fašistických Casa Pound (Taliansko), alebo členov Deutschnationale Burschenschaft (Rakúsko). V Rakúsku funguje takmer v každej spolkovej krajine jedna bunka. Najaktívnejšie zoskupenia sú v Grazi a vo Viedni.

Cieľom tohto článku je opísať udalosti sprevádzajúce prvú verejnú ultrapravicovú akciu vo Viedni od roku 2002. Zobraziť celé

George Orwell: Dá sa s tým niečo robiť? 3. časť

Nedávno sme vám priniesli dve časti Orwellovho textu (1, 2), z poslednej kapitoly knihy Cesta k Wigan Pier. Autor sa v práci zaoberá kritikou pomerov v socialistickom hnutí a varuje pred nebezpečenstvom fašizmu, ktorému uspieť mnohokrát napomáhame aj my sami. Dnes posledná časť tohto výborného textu. Zobraziť celé

George Orwell: Dá sa s tým niečo robiť? 2. časť

Dnes prinášame druhú časť Orwellovho textu, poslednej kapitoly knihy Cesta k Wigan Pier. V minulej časti si môžete prečítať úvod k tomuto miniseriálu, „dnes“ Orwell otvorí tému kultúrnych rozdielov v rámci pracujúcej triedy a búra skomolený obraz proletariátu ako triedy priemyselných robotníkov v zamastených montérkach. Zobraziť celé

George Orwell: Dá sa s tým niečo robiť? 1. časť

V roku 1936 napísal George Orwell reportážne dielo s názvom Cesta k Wigan Pier. V prvej polovici knihy dokumentuje otrasné životné a pracovné podmienky baníckych rodín v severoanglickom mestečku Wigan. V druhej časti sa Orwell venuje úvahám o socializme, v ktorom vidí jediné východisko z kapitalistickej mizérie. Záverečná kapitola spomínanej knihy, ktorú dnes prinášame, nepoteší fašistov nosiacich dnes Orwella na tričkách, alebo liberálov, považujúcich autora románu 1984 za antikomunistu. Ostatných však iste osloví ľudský prístup k problémom ľavice: trefná a vtipná kritika propagandy plnej súdruhov, traktorov a dogmatizmu, nadužívania abstraktných pojmov i ďalších neduhov, ktoré podľa autora predstavujú prekážku k ceste k socializmu.

Nadto bezmála všichni socialisté trpí představou, že se musejí vyjadřovat strašlivou hantýrkou. Když normální člověk uslyší výrazy jako „buržoazní ideologie“, „proletářská solidarita“ nebo „vyvlastnění vyvlastňitelů“, nejenže ho to nijak nepovznese, ale jen ho to znechutí. Dokonce i samo slovo „soudruh“ přispělo svou neblahou troškou k znevážení socialistického hnutí. … Odvracet se od socialismu, protože tolik jednotlivých socialistů lidsky neobstojí, je stejně absurdní, jako by ste nechtěli jet vlakem proto, že se vám nelíbí obličej průvodčího. Zobraziť celé