Učitelia majú bojovať, nie hľadať peniaze

Pred niekoľkými dňami zverejnili učitelia a učiteľky okolo FB profilu Štafetový štrajk iniciatívu “Vláda tvrdí, že nie sú peniaze, tak jej ich učitelia pomôžu nájsť”. V skratke ide o myšlienku, že učiteľky sa majú prehrabávať vo faktúrach na internete, alebo upozorňovať na plytvanie nielen v rámci rezortu školstva, ale všeobecne.

Ako vravia: “Jednou z vecí, ktorá by nám mohla pomôcť by bolo, keby sme sami ako učitelia predložili nejaký návrh, odkiaľ by mohli plynúť zvýšené peniaze pre školstvo.” Má sa tak vraj vytvoriť verejný tlak na ministerstvá, úradníkov a politikov. Zobraziť celé

Kriticky o povahe odborov

Možno práve nedávne udalosti okolo prístupu šéfa školských odborov k avizovanému štrajku spôsobili, že si niektorí z vás položili otázky: “Dobre, spravil chybu. Znamená to, že odbory sú zlé? Kde je chyba? Dá sa vôbec dosiahnuť niečo v práci mimo odbory? Ako?”

Kto teraz čaká článok s desiatimi bodmi, kde sa dozvie “pravdu”, toho sklameme. Môžeme však ponúknuť niekoľko článkov zaoberajúcich sa kritikou odborov, ktoré môžu poslúžiť ako texty na premýšľanie a diskusiu.

Asociácia Alerta vydala nedávno zborník textov s názvom Odbory pod palbou kritiky, ktorá sa slovami vydavateľa snaží odpovedať na nasledujúce otázky:

Co jsou odbory a jakou úlohu mají? Mohou být účinnou zbraní v boji proti šéfům, kapitalismu a státu? Mohou být nástrojem pro revoluční změnu a přechod k beztřídní společnosti?

Zborník obsahuje nasledovné texty: Syndikalismus a anarchismus od Errica Malatestu, Dávají nám odbory sílu? Syndikalismus: Kritická analýza od skupiny Anarchist Communist Federation, Staré dobré odborářství a Mimo odbory a proti nim od skupiny Wildcat z Veľkej Británie a na záver Odbory? od Wildcat Nemecko.

Skupina Kolektivně proti kapitálu/Kolektívne proti kapitálu (KPK) v minulosti vydala brožúru s prekladom textu Odbory a politický boj od Mouvement Communiste.

Autori pri analýze vychádzajú z Marxovej kritiky politickej ekonómie: na “odborovú otázku” sa pozerajú optikou kategórie pracovnej sily ako tovaru a v intenciách zdanlivého protikladu medzi ekonomickým a politickým bojom, ktorý postulujú ľavičiari od sociálnych demokratov až po leninistov. Proti trockistickým ilúziám o obrode “starých”, integrovaných odborov, i proti anarchosyndikalistickej viere v možnosť “nových”, alternatívnych či radikálnych odborov, stavia perspektívu nezávislých proletárskych štruktúr, ktoré politický boj spájajú s materiálnym základom bezprostredných ekonomických požiadaviek a prekonávajú tak tradičnú separáciu medzi nimi.

Na blogu KPK je možné prečítať si rozhovor s názvom O nemožnosti radikálního odborářství, v ktorom:

Vypráví dělnický militant z Francie o svých zkušenostech se sebeorganizací na pracovištích, se zakládání odborů s přívlastkem „radikální“ a zda vůbec takové odbory můžou sloužit prosazování zájmů pracujících. Klíčová otázka přítomná v rozhovoru je aktuální i v našich podmínkách: Co můžou militanti na pracovištích dělat a jak se můžou organizovat?

Ondek je priposratý fúzatý chudák!

Po rokoch organizačnej beznádeje sa učitelia prostredníctvom odborov konečne odhodlali pristúpiť k neobmedzenému štrajku za zvýšenie svojich miezd o 10%. Začiatok štrajku je naplánovaný na 26. novembra a ako to už býva zvykom, učiteľov bodol do chrbta ten, na ktorého sa najviac spoliehali – šéf školských odborov Pavel Ondek.

Ako inak možno nazvať jeho idiotský a diletantský prístup, keď pri vyjednávaní s ministrom školstva Čaplovičom, pod bezprízorným dohľadom majstra bonmotov Ivana Gašparoviča, otvorene prehlási, že je ochotný nepristúpiť k štrajku aj v prípade, že nedôjde k požadovanému zvýšeniu? A k tomu sa v médiách po rokovaní zrazu objaví správa, že ak už náhodou, tak štrajk môže trvať tri dni.

Vždy sme si mysleli, že keď sa ide neobmedzene štrajkovať za nejakú požiadavku, tak slovo neobmedzene neznamená tri dni a dva týždne pred štrajkom nepôjdeme uistiť toho, na koho vyvíjame nátlak so slovami, že možno ani nebudeme štrajkovať! Nehovoriac o totálnej demoralizácii akú tým Ondek rozsieva medzi učiteľov! Takéhoto priposratého chudáka mali učiteľky a učitelia rovno vyhodiť z prezidentského paláca oknom, nech si ho berú tí smiešni husári, čo tam držia stráž pod plexisklom.

Dúfame, že tieto riadky čítajú učitelia, učiteľky a ďalší (ne)pedagogickí zamestnanci. Obraciame sa na vás: nenechajte sa znechutiť! Chodťe do toho sami, nadväzujte kontakty medzi sebou a vykašlite sa na zbabelé odbory plné sráčov ako je Ondek. Ich úlohou je vždy dosiahnuť kompromis s vládou. Vy ale chcete konečne zvítaziť a nie dohodnúť sa! Na dohody bolo času dosť, konečne treba ukázať silu! Ak vám to nevyjde teraz a necháte sa demoralizovať chudákmi ako Ondek – ak nedokážete pretaviť naštvanosť, spoločenskú podporu a solidaritu medzi vami do odhodlanej akcie, tak skoro sa vám to už nepodarí. Nikto vás už nebude brať vážne.

Je to len na vás! Smelo do toho!