Nie je všetko zlato, čo sa Chomsky

Počas ekonomickej krízy sa dostávajú do popredia ľavicoví intelektuáli ako Noam Chomsky, David Graeber alebo Howard Zinn. Je osviežujúce a inšpirujúce počuť kritiku kapitalizmu z čoraz viacerých úst, najmä od verejne známych osôb a kúpiť si ich knižky v bežnom mainstreamovom kníhkupectve (čo mimochodom nie je spôsobené tým, že kníhkupci túžia po libertínskom komunizme, ale tým, že dnes sa tieto knihy jednoducho predávajú lepšie ako kedykoľvek predtým). Zdá sa potom, že antikapitalizmus a túžba po spravodlivejšej spoločnosti sa pomaly dostáva do verejnej debaty. No kým sa začneme tešiť, je dôležité mať sa pozore pred tým, aby naše predstavy o tom, ako kapitalizmus prekonať, neboli viac ovplyvnené celebritnými akademikmi viac ako poctivou kritikou kapitalizmu a rokmi teoretickej práce celej radikálnej ľavice so všetkými jej úspechmi a slepými uličkami. Zobraziť celé

Parížska komúna, 1871

18. marca 1871 začína ľudové povstanie v Paríži, následkom ktorého neskôr vznikla prvá proletárska vláda. Vošla do dejín ako Parížska komúna.

Po vyhnaní dočasnej vlády Adolpha Thiersa do Versailles, začala komúna, tvorená rôznymi revolučnými prvkami francúzskej spoločnosti, uskutočňovať svoj program: vytvorenie nových orgánov moci prostredníctvom volených a odvolateľných zástupcov poberajúcich robotnícky plat, zrušenie stálej armády i polície a zavedenie všeobecného ozbrojenia ľudu, odluku cirkvi od štátu, zavedenie bezplatnej sekulárnej výuky na školách, zrovnoprávnenie žien, zákaz nočnej práce, odpustenie dlhov na nájomnom z obdobia obliehania, vrátenie pracovných nástrojov a vybavenia domácností zo záložní, prevzatie výroby opustených podnikov robotníkmi, riešenie bytovej politiky – obsadzovaním prázdnych domov a bytov a mnoho iného.

Viac informácií o Parížskej komúne ako aj jej krvavom konci nájdete napr. na wikipedii (1,2,3), libcome, v diele Karla Marxa – Občianska vojna vo Francúzsku alebo vo filme La Commune (Paris, 1871).

Howard Zinn: Dejiny ľudu Spojených štátov amerických

Na pulty kníhkupectiev sa dostala významná práca amerického historika Howarda Zinna A People’s History of the United States, v českom preklade ako Dějiny lidu Spojených států amerických. Dodnes sa predalo viac ako dva milióny výtlačkov.

Zinnov originálny prístup prináša pohľad na americkú históriu očami bežných ľudí miesto perspektívy ekonomických a politických elít. Vydavateľstvo Mezera však nevydalo kompletnú Zinnovu prácu, ale len časť označenú ako I. diel mapujúci obdobie 1492 – 1845. Tu sa dozvieme o objavení Ameriky očami indiánov, o ústave z pohľadu otrokov alebo vzostupe industrializácie tak, ako ho zažívali mladé ženy v Lowellovych textilkách.

O polemike ohľadom účasti USA v druhej svetovej vojne sme písali aj na stránkach blackblogu, odkazujúc pritom na preklad textu Druhá světová válka: lidová válka? z webu ezurnal.cz. Tento text je práve výťahom zo Zinnovej A People’s History of the United States. Pravdepodobne bude zaradený vo vydaní ďalšej časti knihy. Pre nedočkavých je možné prečítať si kompletnú prácu v angličtine na stránkach libcom.org.

Návod na prežitie v kancelárii

Dávnejšie sme vás upozornili na poučný a zábavný blog s názvom Office Workers Survival Guide a dnes vám prinášame jeho preklad. Dúfame, že vám pomôže čo najšťastnejšie prežiť vašu kancelársku robotu a zarobiť si peniaze s čo najmenším pracovným nasadením.

Dnešné kancelárie sú plné nebezpečných nástrah. Od hrozby výpovede až po stres, opakovanú prepracovanosť, otupujúcu nudu a tak ďalej. Užitočný sprievodca od libcom.org vám pomôže bezpečne preplávať týmito zradnými vodami k šťastnému pracovnému životu a možno aj k trošku lepšiemu svetu… Zobraziť celé

Päť jednoduchých dôvodov prečo zničiť kapitalizmus

Na blogu serveru libcom vyšiel nedávno výborný a zábavný článok do autora Chilli Sauce. Trochu srandy do tej politiky! Užite si ho a po prečítaní odporúčam aj diskusiu priamo na libcome s ďalšími dôvodmi prečo zničiť kapitalizmus!

Tu nejde o teóriu. Nebude tu žiadna diskusia o odcudzení práce alebo teórii nadhodnoty. Nechcem sa zamerať na veľké dôvody akými sú nemať šéfa, či trojhodinový pracovný deň. Miesto toho chcem len spísať päť zmien v každodenných veciach, ktoré sa – a to som si sakramentsky istý – stanú až povodeň komunizmu príde odčiniť hriechy kapitálu.

1.) Jedna veľkosť vrchnákov pre obaly na jedlo. Som šetrný bastard a preto vždy keď si kúpim jedlo so sebou, odložím si plastový obal. Jediný problém však je, že zatiaľ čo všetky vyzerajú rovnakej veľkosti, buď sú niektoré rohy trochu viac zaoblené alebo sú steny len o trochu dlhšie. Takže vždy keď si chcem vziať jedlo do roboty, hrabem sa 20 minút v kredenci a snažím sa nájsť vrchnák, ktorý pasuje na moju nádobu. Srať na to. Nepochybujem, že za komunizmu – bez konkurenčných spoločností na výrobu plastov zabezpečíme, že sa nebudú miešať a budú pasovať vrchnáky a obaly – štandardizujeme tie sračky!

2.) Všetka muzika, filmy, divadlá, koncerty a múzeá budú zadarmo.

3.) Umelecký talent využívaný na umenie a nie na skurvenú reklamu. NIČ ma nevie nasrať viac ako vidieť inak veľmi talentovaných ľudí plytvať úsilím na propagáciu korporátnych sračiek. Umelci budú môcť tvoriť umenie, nie tovary.

4.) Žiadne telemarketingové hovory. Čo viac dodať.

5.) Žiadne nekvalitné spotrebiče. Predával som ich. Okrem naplánováného „zastarávania“, existovalo spektrum výrobkov určených pre spotrebiteľský trh. Pohybovali sa od lacných harabúrd pre chudobných (a samozrejme domácich, ktorí ich dávajú do svojich bytov na prenájom) až po vyššiu kvalitu pre bohatých. V prostredí bez konkurečnej ekonomiky, bude cieľom vyrábať produkty, ktoré vydržia tak dlho, ako to len bude možné a tak obmedziť množstvo spoločenskej práce potrebné na naplnenie potrieb a želaní spoločnosti.