Spoločne proti fašizmu: demonštrácia iniciatívy Bratislava bez náckov

Dátum 14. marca a s ním spojené výročie vzniku Slovenského štátu je jedným z hlavných historických medzníkov, ktoré polarizujú slovenskú spoločnosť. Za minulého režimu bola táto téma tabu, prípadne podliehala prísne ideologickým interpretáciám. Zaujímavé je, že za vyše štyridsať rokov vlády KSČ nevznikla ani jedna syntetická publikácia, ktorá by sa pokúsila o komplexné spracovanie tejto témy. Čitateľ by si totiž mohol uvedomiť mnohé podobnosti medzi ľudáckym a stalinským režimom, čo sa týka vnútornej i zahraničnej politiky.

Zmena prišla takmer okamžite po zmene režimu. Z exilu sa vrátili starí ľudáci a v nacionalizme ranných 90. rokov našli vhodné podhubie na šírenie svojich rehabilitačných názorov. Pridali sa k nim aj mnohé normalizačné kádre, ktoré sa čoskoro po Novembri stali hlásnou trúbou slovenskej štátnosti. Všetko za výdatnej pomoci Matice Slovenskej, katolíckeho vydavateľstva Lúč a nových mocipánov. Nacionalizmus bol jednoducho v kurze. Odvtedy sú názory obhajujúce Slovenský štát a predovšetkým jeho hlavného reprezentanta Jozefa Tisa súčasťou diskurzu na všetkých úrovniach spoločnosti. Vo verejnom priestore kumulujú najmä okolo výročia vzniku farskej republiky.

Prívrženci Slovenského štátu pre tento rok zvolili komornejšiu akciu na Martinskom cintoríne a demonštráciu „Za samostatné Slovensko“ presunuli na 29. marca, keďže v meste boli nahlásené podujatia ľudskoprávnych aktivistov.

Občianska iniciatíva Bratislava bez náckov zorganizovala ako protiváhu niekoľko kultúrnych podujatí za účasti mnohých osobnosti spoločenského života. Akciu oficiálne podporil primátor Milan Ftáčnik, ktorý okrem vyhlásení pre médiá vyvesil na sídlo svojho úradu vlajku s prečiarknutým hákovým krížom. Súčasťou podujatí bol aj koncert českého rappera Bonusa pod sympatickým heslom „Do boha s národom“ na Rybnom námestí. Vystúpenie však bolo predčasne ukončené, z čoho snáď organizátori do budúcna vyvodia poučenie. V Bratislave sa konalo aj viacero diskusií s politológmi či historikmi týkajúcich sa renesancie fašistických myšlienok. Všetko v občianskom duchu.

Program mal vyvrcholiť antifašistickou demonštráciu so začiatkom na Námestí SNP. Účastníkov privítalo daždivé počasie, ktoré sa zrejme podpísalo na účasti, ktorú odhadujem na cca. 200-300 ľudí pestrého zloženia. Zazneli príhovory od primátora Milana Ftáčnika, akademika a aktivistu Eduarda Chmelára, účastníka SNP Jána Chudíka, aktivistu Róberta Mihályho, neurológa a pamätníka holokaustu Pavla Traubnera. S prejavom vystúpili aj aktivisti z Českej republiky a antifašista z Veľkej Británie. Nanešťastie, väčšina prejavov bolo veľmi zle zrozumiteľná.


Neprehliadnuteľná bola asi 35-členná skupinka v čiernom, zložená predovšetkým zo zahraničných antifašistov a antifašistiek, ktorí svojou účasťou vyjadrili aktívnu solidaritu s antifašistickým bojom nielen v Bratislave. Po odznení prejavov sa dav vydal na pochod uličkami historického centra mesta. Počas pochodu organizátori púšťali depresívnu vážnu hudbu, ktorá sa absolútne nehodila k takejto akcii. V kombinácii s daždivým počasím pôsobila skutočne deprimujúco. Skandovanie hesiel bolo v réžii blackbloc-u, takže uličkami Starého mesta sa rozliehali heslá ako „Siamo tutti Antifascisti“, „Alerta Alerta Antifascista“, alebo „Li-li-libertad! Anarquiá total!“. Pochod napokon rozpačito skončil pri pamätníku holokaustu pod Mostom SNP.

Iniciatívu Bratislava bez náckov neustále sprevádza schizofrénia (aj keď treba uznať, o čosi miernejšia ako minulý rok) týkajúca sa koncepcie celej akcie. Kým celkový ráz podujatí sa niesol v občiansko-demokraticko-aktivistickom duchu na vlnách ľudských práv, na internete sa iniciatíva opäť nevyhla radikálnym pozvánkam a výzvam. Myslím, že aj vďaka tomuto dvojakému prístupu došlo k nepochopiteľným nedorozumeniam. Tým bola prítomnosť niekoľkých desiatok zahraničných militantov skandujúcich anarchistické heslá po príhovore oficiálneho politika a na akcii, ktorá postráda akúkoľvek radikálnu kritiku fašizmu.

Keďže akcia nekorešpondovala s termínom nacionalistickej demonštrácie, mala predovšetkým symbolický význam. Do pozornosti médií a širšej verejnosti sa nedostala, keďže hlavnou témou víkendu boli prebiehajúce prezidentské voľby. Napriek tomu, že nie som prívržencom samoúčelných demonštrácií a pochodov, víkend v réžii Bratislavy bez náckov ukázal, že v Bratislave existuje istý mobilizačný potenciál, ktorý dokáže rôznou formou reagovať na aktivity ľudákov a neonacistov. Z dlhodobého hľadiska som však presvedčený, že aktivity tohto typu nezabránia vzostupu nacionalistických tendencií a jedinou možnou účinnou formou odporu je skĺbiť antifašizmus so sebavedomou alternatívou voči súčasnému systému, budovanou na kritike kapitalistických vzťahov.


poli na vybrali.sme.sk