Slovensko a Hitlerova politika, prvá časť

snem39

Slávnostné zasadnutie slovenského snemu 18.1.1939

Nasledujúci článok sme dostali od nášho čitateľa, ktorý sa zaoberá obdobím Slovenského štátu. Pôvodne mal vyjsť v období okolo výročia vzniku toho štátneho útvaru, ale vďaka technickým problémom sa jeho zverejnenie oddialilo.

Autora môžete kontaktovať na maili: inflaminatus (zavináč) riseup.net

14.3.1939. Dátum, ktorý je spätý s udalosťou, ktorá dodnes polarizuje spoločnosť a do istej miery aj historickú obec. Pred pár dňami sme si pripomenuli 73. výročie založenia Slovenského štátu (od júla 1939 po prijatí ústavy oficiálny názov Slovenská republika).

V tomto článku nebudem hodnotiť štátnosť či režim, ale zameriam sa na vývoj politiky Nemecka vo vzťahu ku Slovensku, pretože práve Nemecko ako hegemón stredoeurópskej oblasti zohralo doslova kľúčovú a primárnu rolu v tejto otázke. Vývoj tzv. Slowakei-Politik mal viacero fáz. Pred Mníchovskou dohodou (30. septembra 1938) sa nemecké koncepcie a plány špecificky o Slovensku ako samostatnom subjekte vôbec nezmieňovali. Hitler so Slovenskom kalkuloval len ako s prostriedkom v nemecko-maďarskej zahraničnej politike. Počas augusta 1938 však dospel Hitler k názoru, že Maďarsko svoju svätoštefanskú tradíciu neobnoví a nárokovať si môže len tie slovenské územia, na ktoré si z etnického hľadiska nárokovať môže.

Ďalší výrazný posun nastal po Mníchovskej dohode. Slovensko sa začínalo oveľa viac dostávať do nemeckých kalkulácií. Prispeli k tomu aj domáce udalosti, najzásadnejšie vyhlásenie autonómie Slovenska 6. októbra 1938 v Žiline. Nemci túto záležitosť vnímali citlivo aj z hľadiska toho, ako sa autonómna vláda postaví k nemeckej národnostnej menšine.

Zaujímavým faktom je, že medzi jednotlivými nemeckými úradmi a inštitúciami a nimi prezentovanými osobami panovali rozdielne názory, ako ďalej postupovať v rámci Slowakei-Politik. Pre Nemecko bol dôležitý aj ekonomický aspekt Slovenska, či už z hľadiska hospodárskej životaschopnosti prípadného samostatného štátu, ale i benefitoch pre Ríšu v zmysle zásob nerastného bohatstva. Situácia bola zložitá, neprehľadná a sotva možno hovoriť o nejakých nemeckých či Hitlerových plánoch vzhľadom na časté zmeny. Dôležité je však to, že na tajnej porade niekedy v polovici alebo na konci januára 1939 padlo definitívne rozhodnutie a Hitler poveril nemecké štruktúry pôsobiace na Slovensku tým, aby zostrili svoj tlak na slovenskú politickú scénu v zmysle konečného cieľa, ktorý bol: v polovici marca vznikne samostatný slovenský štát. Ako vieme, to sa aj stalo.

Niektorí historici hodnotia vznik Slovenského štátu ako vedľajší produkt nacistickej politiky. Takéto zhodnotenie je možno až príliš zjednodušené a pejoratívne, keďže nemožno ignorovať ani snahy slovenských politických štruktúr v rámci HSĽS o samostatnosť (i keď tu boli výrazné názorové nezhody v rámci dvoch krídel) či iné faktory. Faktom však zostáva – a to možno doložiť na dobových historických dokumentoch nemeckej strany – že vznik Slovenského štátu 14. marca 1939, bol plne v Hitlerovej réžii a bez jeho vôle by k nemu určite nedošlo. Toto si do istej miery uvedomovali aj slovenskí politici či spoločnosť, čo vytváralo ambivalentné nálady ku novovzniknutému štátu, i keď možno konštatovať, že pozitívne postoje prevládali.

Zaujímavé je sledovať aj ďalší vývoj v rámci Slowakei-Politik či formovanie rôznych dohôd a zmlúv medzi Nemeckom a Slovenským štátom, ktoré jasne preukazujú, že slovenská samostatnosť a suverenita bola do veľkej miery iba deklarovaná a s realitou nemala takmer nič spoločné. O tom však nabudúce.

inflaminatus


poli na vybrali.sme.sk