Noam Chomsky: Mocenské systémy – Rozhovory o globálnych demokratických povstaniach a o nových výzvach americkému impériu

Noam Chomsky patrí nesporne medzi najznámejších a najvplyvnejších ľavicových mysliteľov druhej polovice dvadsiateho storočia. Je autorom desiatok kníh, vyše tisícky článkov a podľa citačného Indexu vied o umení a humanitných vied patrí medzi desiatich najcitovanejších vedcov vôbec. Chomskeho prvý text vyšiel krátko po jeho desiatich narodeninách, keď napísal pre školské noviny článok o páde Barcelony za španielskej občianskej vojny. V neskoršom období nasledovali práce venujúce sa predovšetkým lingvistike, zahraničnej politike a rôznym aspektom politickej filozofie z ktorých vo verejnosti zarezonovali napríklad texty venujúce sa mediálnej manipulácii.

V najnovšej knihe rozhovorov, uskutočnených v rokoch 2010 – 2012 sa môže čitateľ oboznámiť s jeho názormi na aktuálne otázky sveta a spoločnosti. Jednotlivé kapitoly sa venujú témam ako Arabská jar, ekonomická kríza, americká zahraničná politika, protestné hnutia atď. Nejde však o analytický, odborný text, ale skôr o postrehy a reakcie, ktoré vzišli z diskusií s riaditeľom Alternative radio Davidom Barsamianom.

V častiach venujúcich sa zahraničnej politike USA Chomsky tradične demaskuje dvojtvárnosť politiky tejto „imperiálnej mocnosti“ a poukazuje na jej negatívne dopady. Využíva svoj široký prehľad a znalosť veci, takže čitateľ sa môže oboznámiť s informáciami a názormi, ktoré v československom priestore bežne nedostávajú priestor. V prípade kauzy zatknutého amerického vojaka, ktorý posunul informácie WikiLeaks je Chomsky optimistický a nazdáva sa, že: „Manning skončí ako víťaz a verejnosť obviní vládu, že porušuje princípy právneho štátu a ľudské práva.“ Úspech hnutia Occupy vidí autor najmä v tom, že sa z osamotených, atomizovaných ľudí sediacich pred televízorom, vytvorili slobodné demokratické komunity „…kde ľudia voľne rozprávali a debatovali. Vytvárali sa zväzky, združenia, ktoré, ak pretrvajú a budú expandovať, môžu priniesť nemálo zmien.“ Za zmienku stojí, že podobný názor vyjadrila počas svojej nedávnej návštevy Bratislavy aj marxistická feministka Silvia Federici, ktorá zdôraznila význam hnutia najmä v kolektívnej organizácii reprodukčných činností (pozn. autora).

Kovaní revolucionári budú zrejme sklamaní z tézy, že „keď hovoríme o krátkodobých životaschopných cieľoch, reči o socializme nemajú význam. Jednoducho niet dôvodu na také debaty a navyše by ich ani nikto nechápal.“ Pozitívne nádeje z hľadiska dlhodobých cieľov však autor vkladá napríklad do Medzinárodnej organizácie pre participatívnu spoločnosť inšpirovanú samosprávnym konglomerátom Mondragón v Baskicku, fungujúcom v podmienkach medzinárodnej kapitalistickej ekonomiky: „Modragón sa môže stať, ako to nazval Michail Bakunin, semienkom v našej budúcnosti.“

Barsamianove otázky Chomskeho nasmerujú občas aj na európsky kontinent: „Ťažko vysvetliť kroky Európskej centrálnej banky (ECB) ináč ako stupňovanie triedneho boja. Mnohí ekonómovia, vrátane konzervatívnych, si dobre uvedomujú, že vari najhoršou možnou alternatívou počas recesie je zavádzať úsporné opatrenia… A výsledok? Ekonomicky slabšie krajiny Európskej únie sa pri takej politike nikdy nedostanú z dlhov. Naopak, dlh je čoraz vyšší. Ak obmedzíte rast, obmedzíte aj možnosť splácania dlhov a v konečnom dôsledku prehĺbite ich mizériu.“

Na margo problematiky školstva a vzdelávania sa Chomsky jednoznačne stavia za koncept verejného, bezplatného vzdelania a poukazuje na negatívne dopady komercionalizácie vysokých škôl. V USA bežné študentské pôžičky a z nich plynúce dlhy sa podľa neho stávajú „najlepším nástrojom indoktrinácie a kontroly.“ Pripomína tiež nedávne výsledky štúdií Hardvardovej univerzity, ktoré ukázali, že množstvo mladých ľudí od osemnásť do dvadsaťdeväť rokov vykazuje „úzku spätosť s myšlienkami, ktoré sa v USA zvyčajne nazývajú libertariánske, inak veľmi blízke totalitarizmu.“ Publikáciu možno odporučiť najmä vzhľadom na svojou aktuálnosť a široký záber tém, ktorým sa v nej autor venuje. Posúdenie jednotlivých názorov už zostáva na samotnom čitateľovi.

A čo nám na záver práce odkazuje už 84-ročný Chomsky:

V Tejto súvislosti mi prichodí na um známa Marxova myšlienka: Filozofi svet iba rozlične vysvetľovali, ide o to zmeniť ho. Tejto úlohe ste venovali väčšinu svojho života.
„Áno, a rád – teraz by sa mali rozhodnúť aj ďalší. Všetci by sme sa mali usilovať zmeniť svet v krátkodobom horizonte, začať s riešením bezprostredných problémov, akými sú napríklad znečistenie životného prostredia, hrozba atómovej vojny, otázka života a smrti. Nie sú to malé problémy, od ich správneho uchopenia závisí osud biologických druhov na zemi. Je nevyhnutné pracovať na reformách, odhaliť formy fungovania nelegitímnych autorít a postarať sa o ich odstránenie, posunúť sa vpred k väčšej slobode a nezávislosti.“

Máte vnúčatá. Aký svet ich čaká?
„Realistický pohľad nie je priveľmi sľubný. Veľa však záleží na ľudskej vôli, ako napokon vždy. Sociálne pohyby, volanie po zmenách možno ťažko predvídať. Nikto nemohol v roku 1960 predpokladať, že hŕstka čiernych študentov sediacich za obedovým pultom v Greensboro, v Severnej Karolíne, dá do pohybu masové hnutie boja za občianske práva. A nikto nemohol tušiť, že nepatrné zárodky ženského hnutia radikálne a veľmi efektívnym spôsobom zmenia našu kultúru. Keby ste sa ma pred rokom opýtali, či má zmysel okupovať newyorský park Zuccotti, odvetil vy som vám, že ste sa zbláznili. Veď to nemôže fungovať – a pritom to fungovalo veľmi dobre. Záleží len na nás, ako to bude fungovať.”

CHOMSKY, Noam. Mocenské systémy Rozhovory o globálnych demokratických povstaniach a o nových výzvach americkému impériu. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2013.
Odporúčaná cena knihy je 6,61€.


poli na vybrali.sme.sk