Kotlebov volebný úspech ako príležitosť

Aj keď Marian Kotleba nezískal najviac hlasov, rozhodne sa stal víťazom aktuálnych župných volieb. Hlasovalo zaň cez 26-tisíc ľudí, čo predstavovalo viac ako pätinu všetkých právoplatných hlasov. Znamená to, že sú v Banskobystrickom kraji tisícky ľudí, ktorým imponuje fašistická rétorika?

Ľudia sú nepoučiteľní. Viac, ako si myslia.

Krátko po voľbách denník Sme požiadal o vyjadrenie historika Stanislava Mičeva, riaditeľa Múzea Slovenského národného povstania. Ten povedal, že ľudia sú nepoučiteľní, čím narážal na vzostup krajnej pravice v Nemecku v 30. rokoch. V tom mal samozrejme pravdu. Lenže väčšina ľudí si myslí, že sme sa mali poučiť v tom, že nemáme voliť kandidátov ako Kotleba. Kandidátov, ktorí nám sľubujú, že zatočia s „vnútorným nepriateľom“ a tým vyriešia naše problémy. Omyl.

V Nemecku sa nástup nacizmu spája s hlbokou hospodárskou krízou. Nízka životná úroveň, frustrácia obyvateľstva, pesimistické nálady v spoločnosti a ako bonus – skupina obyvateľstva, ktorú bolo možné ľahko označiť za škodcu. Tento opis do istej miery sedí aj na aktuálnu situáciu na Slovensku, aj keď ešte ani zďaleka nedosiahla úroveň medzivojnového Nemecka. A práve v tom, že sme dopustili vznik tejto situácie, spočíva naše historické nepoučenie.

Kto volil Kotlebu?

Hneď po voľbách sa všetka pozornosť médií sústredila na Kotlebov úspech. Jedna z kľúčových otázok je: kto vlastne volil Mariana Kotlebu? Vo všeobecnosti panuje predstava, že ho volili prevažne muži s nižším vzdelaním z menších miest a obcí. Ale takí tu boli rovnako aj pred piatimi rokmi a vtedy Kotlebu nevolili. Asi teda nepôjde o najpodstatnejšie znaky Kotlebovych voličov.

Priemerný Kotlebov volič je pravdepodobne zasiahnutý súčasnou ekonomickou krízou, možno je bez práce a budúcnosť vidí pesimisticky. A v neposlednom rade – žije v regióne s problematickou rómskou komunitou. Títo ľudia majú svoje objektívne problémy, ktorých riešenie očakávajú od štátu, alebo lepšie povedané, od svojich volených zástupcov. Zo skúsenosti však vedia, že za vetami typu „Vykonáme opatrenia, aby sme zvýšili životnú úroveň mladých rodín/nezamestnaných/dôchodcov/malých podnikateľov (dosaďte podľa ľubovôle).“ sa neskrýva nič hmatateľné. A potom príde niekto a začne rozprávať o tom istom, o čom sa priemerní Kotlebovi voliči bežne bavia – o „cigánskych parazitoch“.

Fašista? Veď iba otvorene hovorí o našich problémoch!

Kotleba sa už dávno naučil, že niektoré jeho postoje je zbytočné ľuďom vnucovať. Dokonca v mnohých prípadoch sú až kontraproduktívne. Tiso, Slovenský štát, alebo „zradcovské“ SNP sú kontroverzné témy, ktoré ustúpili do úzadia. Spolu s pochodovaním v uniformách, ktoré obliekali známi neonacisti, alebo biznisom s neonacistickým oblečením. Toto všetko verejnosť od Kotlebu odrádzalo. A tak radšej vypichol to, čo ich spája.

Ľudia, ktorí volili Kotlebu nie sú vo väčšine prípadov fašisti a fašizmus v praxi by sa im asi veľmi nepáčil. Nestačilo by im teda ukázať, že Kotleba je fašista? Nie. Pretože väčšina ľudí si pojem fašizmus spája len s Hitlerom, holokaustom a druhou svetovou vojnou. Prípadne je to pre nich niečo ako synonymum pre útlak. O tomto predsa Kotleba nehovorí, takže aký fašista? On hovorí iba o „cigánskych parazitoch“ a skorumpovaných politikoch. S týmito témami sa ľudia dokážu stotožniť a preto keď o Kotlebovi niekto povie, že je fašista, alebo pravicový radikál, vnímajú to skôr ako snahu zdiskreditovať a umlčať niekoho, kto nahlas hovorí „pravdu“.

Kotleba ako protest proti politikom.

Myslieť si, že Kotlebu volili takmer tri desiatky tisíc fašistov, blbcov a nevzdelancov je hlúposť. Volili ho dokonca aj niektorí inteligentnejší ľudia, ktorí Kotlebu ako takého odmietajú. Často išlo o protestné hlasy, ktorými chceli dať najavo svoj nesúhlas s aktuálnou situáciou. Avšak zastrašiť mainstreamovú politickú scénu Kotlebom je pomerne naivná snaha. Dôkazom bola hneď prvá Ficova tlačovka, kde vyhlásil, že Kotlebov úspech je dôsledkom zlého výberu pravicového kandidáta.

Môžeme krútiť hlavou nad týmto výrokom, ale ďalšie kroky, ktoré pravdepodobne politici podniknú, nebudú o nič lepšie. Najreálnejšie sa javí snaha o diskreditáciu Kotlebovej osoby alebo snaha zakázať jeho stranu. A na rad iste príde i populistickejšia rétorika, ktorá sa priblíži Kotlebovej v záujme znovuzískania stratených hlasov. Možností je veľa. Možno Kotlebu ako osobu vytlačia z politického života. Avšak tam to končí.

Inak povedané, protestný hlas pre Kotlebu donúti politikov k aktivite. Ale tá bude smerovať len na zdolanie súpera, nie na riešenie dôvodov, prečo sú niektorí ochotní voliť krajnú pravicu. Mnoho ľudí si myslí, že aby sa politici skutočne zľakli, stačí iba dostatok protestných hlasov. Treba si však uvedomiť, že v tomto prípade „dosť“ možno znamená práve toľko, že sa budú báť nielen politici, ale my všetci.

Existuje pozitívne východisko?

Prvý výrazný volebný úspech krajnej pravice vychádzajúcej z neonacistického prostredia na Slovensku je prelomová udalosť. Na prvý pohľad ide o veľmi smutný moment, ale v skutočnosti je to skvelá príležitosť, ako niečo zmeniť. Úspech rasistického populizmu v súčasnej ekonomickej a spoločenskej situácií bol len otázkou času. Až teraz si mnohí uvedomili, že persóny ako Kotleba síce môžu byť na smiech, ale netreba ich brať na ľahkú váhu.

Z Kotlebovho úspechu sa stala top téma na celom Slovensku. Jeho meno skloňujú všetky noviny, vyjadrujú sa k nemu všetci politici, fundovaní odborníci a bavia sa o ňom aj bežní ľudia. Na jednu stranu je to preňho obrovská reklama. Ale zároveň najlepšia príležitosť na diskusiu o krajnej pravici, príčinách jej úspechu a ich odstránení. Kedy, ak nie teraz, máme najlepšiu možnosť jasne ukázať, že Kotleba nie je žiadna alternatíva, ale len populista vezúci sa na vlne protirómskych nálad?


poli na vybrali.sme.sk