Hamburg v kopačkách (Antira 2014)

antira2014

Hamburg. Mesto evokujúce Hanzu, The Beatles, fašírku v žemli, prostitúciu či Labe. Pre mnohých je však tento prístav známy predovšetkým ako jedna zo stálych bášt antifašizmu v Nemecku. Vo veľkej miere na tom má podiel možno najslávnejší antifašistický futbalový klub na svete, FC St. Pauli. Ten sa nachádza v rovnomennej štvrti iba pár blokov od prístavu a pár ulíc od hriešnej Reeperbahn.

Klub dlhé roky podporuje svoj fanklub a vedenie úzko spolupracuje s ultras pri rôznorodých aktivitách, sociálnych kampaniach a iných plánoch. Jednou takou akciou je aj antirasistický futbalový turnaj fanúšikov klubu s názvom ANTIRA . Ako tohtoročný účastník Vám teda stručne priblížim o čo ide a ako to vyzeralo.

Na ôsmy ročník Antira (30.5. – 1.6.) vyrazilo autami zo Slovenska a Čiech spolu vyše tridsať ľudí. Prvé, čo mi po príchode udrelo do očí, bol samotný nový štadión Millerntor. Teda skôr kultúrne centrum ako štadión. Bratislavské nové Národné divadlo by sa pri ňom snáď zrútilo od hanby. V krásnej novej budove sa nachádza množstvo samostatných priestorov, kde sa konajú rôzne zábavné alebo vzdelávacie akcie. Nechýba samozrejme ani veľký fanshop. Všadeprítomné tematicky súvisiace graffiti v človeku len umocňujú familiárny pocit spolupatričnosti s miestom a jasne dávajú na známosť, že tu nejde iba o futbal, ale aj o presah do sociálno-politickej sféry. Samostatnou kapitolou sú aj tzv. Fanräume – priestory pre fanklub. Je to viacero veľkých miestností pod tribúnou, v ktorých je bar, prednášková miestnosť, toalety a sprchy, knižnica a vlastne ani neviem čo všetko ešte.

millerntor

Ťažisko turnaja sa (okrem samotného ihriska kde sa hrali zápasy) nachádzalo práve tu. Tu sa čapovalo hnusné pivo Astra, ktoré aspoň v tejto časti Hamburgu všetci pijú aj napriek faktu, že na každom rohu sú v ponuke viaceré skvelé nemecké pivá. Tu sa varili výborné pochúťky z klasickej nemeckej, ale aj vegetariánskej a vegánskej kuchyne a to lacnejšie než v hocijakom stánku v okruhu päť kilometrov. Tu sa predávali propagačné materiály či zapatistická káva, tu sa konali sprievodné prednášky, tu hrali dídžeji. Tí mimochodom robili zvukovú kulisu počas všetkých troch dní turnaja aj priamo na ihrisku pri zápasoch.

K Fanräume bola vedľa štadióna vyhradená aj veľká plocha na stanovanie so stolmi, pri ktorých sa hodovalo a šiatrami, v ktorých spali jednotlivé tímy. Každý návštevník akcie dostal kvalitnú brožúru s programom, mapkou a základnými informáciami o samotnom turnaji, organizátoroch (Fanladen St.Pauli), jednotlivých družstvách či témach prednášok.

K programu turnaja patrilo aj sobotné vystúpenie ruských kapiel What We Feel, Moscow Death Brigade a dánskych Movement v legendárnom squatte Rote Flora, ktorý funguje už od roku 1989! Musím poznamenať, že samotná budova vyzerá hrozne. Neobstojí ani citácia: „čtvrtá kategorie v pavlačovym domu…“. Plesnivé polorozpadnuté steny priam kričia po revitalizácii a značne sa líšia od mojej predstavy reálnej alternatívy ku kapitalistickému systému.

antira2014_2

Na koncert vyrazila väčšina z asi dvoch tisícok návštevníkov Antira priamo zo štadióna, takže to pripomínalo (aj keď neplánovane) antifašistický pochod. Osobne som kvôli už spomínanému dezolátnemu stavu squattu, uprednostnil pitie piva na ďalšom legendárnom mieste – v korunnej krčme ultras FC St. Pauli – útulnom Jolly Roger. Klasická onálepkovaná knajpa plná pankáčov, skinheadov, metalistov a milióna ďalších subkultúr, ktorých spája antifašizmus. Muzika naplno a črepov na zemi tiež plno. Vlastne tu mnohí z našej československej výpravy strávili všetky tri večery, keďže je to od futbalového svätostánku čo by plechovkou odpornej Astry dohodil.

Hralo sa simultánne na troch hracích plochách, ktoré rozdeľovali ihrisko na tretiny. Takmer štyri desiatky tímov z celej Európy (nechýbali ani Turci či Bielorusi) sa riadilo anglickými pokynmi moderátorky, ktorej reprodukovaný hlas sa striedal s hudbou.

Na Antira 2014 v Hamburgu som strávil „einfach“ veľmi príjemný predĺžený víkend. Okrem klasického turizmu a pamiatok (v mojom prípade múzeum v ponorke:)), či ešte klasickejšieho popíjania, jedenia a zábavy medzi sympatickými ľudmi na rovnakej vlne, som na vlastné oči videl, na akú úroveň sa môže dostať futbalová akcia organizovaná fanúšikmi, keď nechýba vôľa, výdrž a správna komunikácia so samotným klubom. Doteraz mi znie v hlave starý hit od Slime a jeho mohutné skandovanie ultras na tribúne – „Deutschland muss sterben!“


poli na vybrali.sme.sk