Ešte jeden pozdrav z Berlína

Po nedávnom rozhovore s TOP Berlin prinášame na porovnanie trochu iný pohľad ďalších antifašistických aktivistov z tejto nemeckej metropoly v rozhovore s Antifaschistische Aktion Berlin. Originálny rozhovor (pôvodne v informačnom buletine Rescaldo skupiny Acción Antifascista Salamanca) zverejnil španielsky internetový portál Kaosenlared.net.

Môžeš trochu predstaviť kolektív Antifaschistische Aktion (vznik, históriu, aktivitu, a pod.)?

Pod menom Antifašistická Akcia existujú v Nemecku, Holandsku, Dánsku, Rakúsku, Švajčiarsku, Francúzsku, Švédsku ale aj v Španielsku, Baskicku a Katalánsku stovky antifašistických a anti-kapitalistických kolektívov.

Sú v nich anarchisti, ale aj privŕženci iných ideológií ako marxizmus či komunizmus. Takisto je mnoho autonómnych skupín z futbalového či skinheadského prostredia, ktoré sa tiež hlásia k iniciálom AFA. Každopádne však to, čo všetky združenia vytvárajúce Antifašistickú Akciu spája je antifašizmus a anti-kapitalizmus.

Treba poukázať na to, že Antifašistická Akcia bola pôvodne založená Komunistickou stranou v 30-tych rokoch aby spojila robotnícku triedu (komunisti, anarchisti a sociálni demokrati) v boji proti fašizmu. Zámer bol vytvoriť bojový front proti fašistom.

A čo nám môžeš povedať konkrétne o vašom kolektíve?

Náš kolektív v Berlíne sa volá Antifaschistische Linke (Antifašistická Ľavica) a sme súčasťou rôznorodého spektra sociálnych hnutí v Berlíne a zvyšku Nemecka. S asi 50 členmi rozvíjame naše aktivity na lokálnej úrovni v Berlíne a spoluprácou s ostatnými antifašistami aj na úrovni celonárodnej.

Venujeme sa rôznorodej činnosti, nie iba antifašizmu v berlínskych štvrtiach. Zúčastňujeme sa rôznych sociálnych aktivít, ktoré prebiehajú na lokálnej či celonemeckej úrovni a spolupracujeme aj s anti-globalizačným hnutím. Nezabúdame ani na iné druhy boja – napríklad na ekológiu, protesty proti represiám a podporujeme bolivariánsku revolúciu či oslobodenie Baskicka. Odmietame vojnu proti “terorizmu” v Iraku či Afganistane.

Za základ úspechu považujeme prácu celého kolektívu. Niekedy koordinujeme našu činnosť s ekológmi, niekedy s komunistami alebo s anti-globalistickými skupinami ako Attac.

Aký bol vývoj krajnej pravice v Nemecku?

Keďže je nemecká história poznačená takými hroznými epizódami ako nacistická epocha či židovský holokaust, je tu skoro nemožné hovoriť otvorene fašisticky a to je základný rozdiel oproti iným krajinám (so všetkým rešpektom voči Španielsku).

Stále tu sú náckovia a extrémne pravicové strany, no nemôžu sa pozitívne vyjadrovať ani o Hitlerovi ani o nacizme, aj keď v skutočnosti ich ideológia z toho vychádza.

Na začiatku 80-tych rokov prešla nemecká krajná pravica zmenou a výsledok sa označuje ako – Neue Rechte (Nová pravica). Pravicoví militanti sú vo väčšine prípadov mladí ľudia, narodení až po nacistickej ére a druhej svetovej vojne.

V súčastnosti tu fungujú dve fašistické strany, ktoré majú spoločnú koalíciu a tak sa v každej sfére prezentuje vždy iba jedna z nich, avšak s totožným spoločným programom. Okrem toho je tu ešte nezanedbateľný prvok pouličných nazi-skinheadov, ktorí vplývajú na svoje okolie, organizujú akcie a koncerty.

Aká je v súčastnosti situácia a význam krajne pravicových hnutí?

Najsilnejšia krajne pravicová strana je NPD (národní demokrati), ktorá má značnú podporu v troch spolkových krajín (Nemecko je rozdelené do spojených samostatných krajín) a má desiatky až stovky zástupcov v komunálnej politike po celom Nemecku. Najlepšie volebné výsledky – 12 % hlasov získala v Sasku, avšak toto číslo stúpa až na 20 % v niektorých “fašo” dedinách.

Na druhej strane sa v posledných 10 až 15-tich rokoch objavilo neonacistické hnutie nazývané “revoluční nacionalisti” alebo “slobodní nacionalisti”, ktoré tvoria výlučne mladí neonacisti, ktorí sa nestotožňujú s “demokratickou” NPD a označujú ju ako reformistickú. To sú tí najradikálnejší a najnebezpečnejší neonacisti a ich počet dosahuje 3 až 4 tisíc členov po celom Nemecku. Organizujú sa do 8 – 15 členných buniek, udržujú si pevnú infraštruktúru vďaka webovým stránkam, diskrétnym stretnutiam či koncertom, avšak nie sú napojení na žiadnu stranu a ani nemajú viditeľného lídra.

Najnebezpečnejšie na náckoch je to, že občas sa môžu spoľahnúť na podporu istej malej časti nemeckej spoločnosti, v ktorej prevláda napríklad islamofóbia. Využívajú to, že títo ľudia im posvätia “boj proti islamskému terorizmu” a tak môžu na lokálnej úrovni štvať proti výstavbe mešít.

Aký je prístup polície a štátnych orgánov k nacistickým skupinám a stranám?

Osvojili si dosť dvojznačný prístup. Štát ako aj politici, justícia a polícia sa síce na jednej strane stavajú do pozície proti nacizmu a neonacistickému násiliu na uliciach, ale je to iba kvôli dobrému imidžu v zahraničí, aby to nejak negatívne neovplyvnilo turistický ruch. Na druhej strane vláda a politici ochraňujú rasistické a xenofóbne prejavy (otvorene nacistické strany), ktoré sú zamaskované tak, že to tak na prvý pohľad nevyzerá.

Na čom je v tejto súvislosti založená vaša činnosť?

Súčasťou našej práce je poukázať na nespravodlivosti, ktorých sa dopúšťajú politici, polícia a samotný kapitalistický systém. Kapitalizmus a politika sa nerozdeľuje na ženy a mužov, Nemcov a prisťahovalcov či pracujúcich a nezamestnaných…

Ďalej sa snažíme nenechať pouličných náckov si vydýchnuť. Či už priamo na ulici, alebo v spolupráci s obyvateľmi štvrtí, kde sa zdržiavajú, prostredníctvom občianskych platforiem, odborov a pod.

Naša stratégia sa zakladá na tomto princípe: Proti náckom…spoločne! Napríklad s tradičnými odbormi (môžem to prirovnať k španielskym C.C.O.O. alebo UGT) máme na mnohé veci veľmi rozdielny pohľad (sme pred nimi niekoľko svetelných rokov), ale čo sa týka antifašizmu s nimi spolupracujeme ako brat s bratom. V tomto musíme všetci držať spolu – komunisti, anarchisti, socialisti a dokonca aj socdemáci! Inak prehráme tak, ako vtedy v roku 1933 v Nemecku, či v roku 1939 v Republike.

O ostatných politických záležitostiach sa môžeme medzi sebou baviť alebo hádať potom.
Zúčastňuje sa váš kolektív aj iných sociálnych aktivít ako je antikapitalizmus, antirasizmus, feminizmus a pod.?

Považujeme sa za súčasť anti-kapitalistickej ľavice. Tým pádom vnímame antifašizmus ako jeden z mnohých bojov, ktoré denno-denne zvádzajú sociálne hnutia. Boli by sme radi ak by náckovia neexistovali, pretože by sme mohli venovať celý svoj čas boju s nepriateľmi, ktorí sú samozrejme nebezpečnejší, no musíme sa prispôsobiť aktuálnej situácii.

Čo myslíš, aké následky bude mať táto kríza kapitalizmu?

Vždy keď rastie nezamestnanosť, tak sa nájdu ľudia, ktorí to zvaľujú na prisťahovalcov. Ale osobne verím, že väčšina si uvedomí, aká absurdná lož to je a tak sa to prepadne svojou vlastnou váhou.

Problém, ktorý musíme vyriešiť je ten, že ľavica nemá jasnú víziu ako postupovať v 21. storočí. Tradiční komunisti ako aj anarchisti síce ponúkajú myšlienky, ktoré dobre znejú, ale majú vyše sto rokov!

Počas krízy sa môže stať, že ľudia začnú rebelovať proti kapitalistickému systému (tak ako v súčastnosti grécki študenti), ale z nášho pohľadu je dôležitejšie zotrvať v rôznych sociálnych bojoch, ktoré už prebiehajú a budú aj naďalej vznikať. Čo nás totiž spája v rámci celej Európy a celého sveta je odmietnutie kapitalistického systému. Od tohto sa potom odraziť a pokúsiť sa vytvoriť spoločný anti-kapitalistický a ľavicový diskurz tak, aby vyhovoval súčasnej situácii.

Myslíš, že bude mať čo Antifašistická Akcia povedať v tomto anti-kapitalistickom diskurze? Podnikli ste v tejto veci už nejaké opatrenia (mobilizácia spolupráca s inými skupinami, a pod.)?

Samozrejme. Sme presvedčení, že kapitalizmus a fašizmus sú úzko späté. Zameriavame sa na ten druhý z nich a snažíme sa dostať na koreň problému. Je našou etickou povinnosťou “si pamätať a nezabudnúť” (tak ako prisahali po oslobodení tí, ktorí prežili koncentračné tábory Osvienčim, Mauthausen alebo Sachsenhausen), ale kvôli tomu neprestaneme byť anti-kapitalistami.

Takže sme ako Antifašistická Akcia prostredníctvom rôznych platforiem zapojení v sociálnych aktivitách či už v Berlíne alebo inde v Nemecku. Zo začiatku sa robotníci a odborári prekvapene pýtali: “…ale veď vy bojujete iba proti nacistom, nie?” Takže sme im následne vysvetľovali anti-kapitalistický presah nášho ľavicového aktivizmu a oni to pochopili. Keďže je v Nemecku antifašistická aktivita značne silná, slovom “Antifa”, sa tu často generalizuje a označuje to, čo inde nazývajú anti-systémom, násilníkmi, radikálmi, anarchistami…

Ako sa pozeráte na to čo sa stalo v Grécku (policajt zastrelil 16-ročného chlapca) a na následnú reakciu ľudí?

To čo sa stalo v Grécku nás veľmi zasiahlo. Prvý raz to nie je správa z južnej Ameriky, Gazy alebo Afriky. Tentoraz horia ohne v srdci Európy! Organizujeme solidárne demonštrácie skoro v každom meste.

Myslíš, že sa môžu nepokoje rozšíriť z Grécka aj do iných krajín?

Každá krajina má svoju vlastnú históriu a teda to čo platí na jednom mieste, nemusí platiť inde. Napríklad generálny štrajk je v niektorých krajinách zakázaný (čo je aj prípad Nemecka) a od druhej svetovej vojny k nemu nedošlo, no v takom Francúzsku, Taliansku či Španielsku ho kvôli zlej ekonomickej situácii vyhlásia každých pár rokov…

Sme presvedčení, že v každej zóne, v každom meste, v každej štvrti môže hnev v ľudoch vybuchnúť v podobe vzbury. Či uspejú, závisí potom od rôznych okolností, medzi iným aj od postoja, aký k tomu zastávame my všetci ostatní. Máme dve možnosti – buď to sledujeme z bezpečia domova, alebo sa organizujeme a sme v prvej línii spolu so študentmi, prisťahovalcami alebo robotníkmi, závisí od prípadu.

Existuje bližšia spolupráca medzi rôznymi antifašistickými kolektívmi v rámci Nemecka? Ak áno, ako táto spolupráca prebieha?

Odkedy začali v roku 2006 veľké mobilizácie proti sumitu G8 v Rostocku/Heiligendamme existuje celoštátna sieť, pomocou ktorej koordinujeme spoločné aktivity približne dvadsiatich anti-kapitalistických, antimilitaristických a antifašistických kolektívov a skupín. Sú v nich ľudia všetkých vekových kategórií (od mladých až po dôchodcov) a z rôznych ér a historických momentov (ľudia,ktorí sú v tom od sedemdesiatych, osemdesiatych rokov a ľudia čo zažili ešte študentské protesty v 60 rokoch), no všetkých nás spája odpor voči kapitalizmu a presvedčenie, že iba spolu môžeme napredovať. Spája nás aj akceptovanie toho, že ani komunisti ani anarchisti nemajú patent na rozum a snaha držať sa mimo ideologického dogmatizmu.

V rámci tejto siete organizujeme každého pol roka celonemecké akcie s antifašistickou tematikou. Minulé leto (2008) sme usporiadali obrovskú demonštráciu a sériu blokád, aby sme prerušili Anti-islamistický kongres v meste Cologne. Vo februári tohto roku (2009) sme zvolali protidemonštráciu v Drážďanoch, kde mávajú neonacisti každý rok pochod, na ktorom sa zúčastňuje okolo 4 až 5 tisíc fašistov.

Udržujete nejaké vzťahy s antifašistickými skupinami aj na celosvetovej úrovni?

Jasné. V krajinách severnej časti Európy (Švédsko, Dánsko, Česká republika, Rakúsko…) je situácia podobná ako u nás. Naša politická scéna sa dosť podobá, náckovia sa organizujú rovnakým spôsobom a aj sociálne hnutia fungujú podobne.

Našim zámerom nie je vytvoriť celoeurópsku organizáciu, ale upevňovať sieť vzájomnej solidarity a podpory a spoločne mobilizovať v celoeurópskom rozsahu. Z Berlína máme blízko do Kodane (Dánsko) ako aj na juh Nemecka. Takisto chodievajú napríklad ľudia z južného Nemecka často na demonštrácie do Rakúska, pretože je to blízko.

Okrem toho sa zúčastňujeme každý rok anti-globalistických a anti-kapitalistických demonštrácií ako boli v roku 2001 v Janove, v roku 2005 v Eviane alebo v Rostocku v roku 2007.

Udržujeme aj kontakty s ľudmi zo Španielska, okrem iných miest konkrétne v Baskicku a Katalánsku.

Originálny rozhovor nájdeš tu.


poli na vybrali.sme.sk