Dierne štítky a holokaust

V utorok vyšiel na webe root.cz posledný diel seriálu s názvom Děrné štítky a holocaust. Keď som dávnejšie písal, že väčšina článkov o holokauste sú dnes len srdcervúce tragédie jednotlivcov, alebo zločiny netvorov bez nejakých súvislostí, určite som nemyslel niečo ako tento seriál.

Celkovo 11 článkov nám približuje, akú úlohu zohrávali dierne štítky pri organizácií holokaustu. V hlavnej úlohe vystupuje americká firma International Business Machines, známejšia pod skratkou IBM.

Cesta IBM do Nemecka

Firma IBM vznikla v roku 1911 pod názvom Computing Tabulating Recording Company (CTR) a bola lídrom v oblasti diernych štítkov. Dierne štítky sa využívali v mnohých oblastiach, mimo iného aj pri sčítaní obyvateľstva, čo zohralo zásadnú úlohu aj počas samotného holokaustu.

Po prvej svetovej vojne sa radikálne zmenila mapa Európy a preto jednotlivé štáty potrebovali zistiť, ako sú na tom s obyvateľstvom a rozbehnúť národné ekonomiky. Nastala veľká expanzia IBM do Európy.

Jedným z najväčších európskych trhov bolo Nemecko. IBM v nej malo dcérsku spoločnosť Deutsches Hollerithmaschinen Geseltschaft (Dehomag). Po nástupe nacistov k moci sa z Nemecka stal druhé najväčšie odbytište služieb IBM. Hneď po USA. Medzi zákazníkov Dehomagu patrili najväčšie nemecké spoločnosti, ako Daimler, či Siemens, ale aj Nemecká pošta, banka a železnice.

Dehomag získal aj jednu špeciálnu zákazku štátneho významu – sčítanie obyvateľstva. Toto sčítanie kládlo zvláštny dôraz na vierovyznanie a národnosť. Bola to snaha nacistov zmapovať neárijské obyvateľstvo, teda hlavne Židov. Nemecko však nebola jediná krajina, ktorá takto podrobne skúmala národnostné zloženie obyvateľstva. USA sa v roku 1940 zamerali pre zmenu na Japoncov. Tieto údaje následne po útoku na Pearl Harbor napomohli k internácii Japoncov. Zaujímavé je, že podobné otázky sa vyskytujú pri sčítaní obyvateľstva i dnes.

Ďalšia oblasť, v ktorej sa v Nemecku zaviedlo používanie diernych štítkov bolo zdravotníctvo. Lekár pre každého pacienta vypísal štandardizovaný formulár, kde zaznamenával choroby, postihnutia, alebo či má pacient problémy v škole, či práci. Všetky tieto údaje sa potom preniesli na dierne štítky. To umožnilo štátu ľahko identifikovať jedincov, ktorí neboli vhodní pre ďalšiu reprodukciu. Do konca vojny bolo sterilizovaných približne 400 000 Nemcov. Mimochodom, snahy o centralizáciu evidencie zdravotných záznamov sú aktuálne aj dnes na Slovensku.

S vojnou biznis nekončí

Biznis IBM sa postupne rozrastal po celej Európe. Zisky stúpali, ale všetkému mala urobiť koniec svetová vojna. Keď Nemecko napadlo Francúzsko a Anglicko, vtedajší šéf IBM vrátil vyznamenanie, ktoré dostal od Tretej ríše. Neznamenalo to však odchod IBM z Nemecka.

V USA bola prijatá legislatíva, ktorá zakazovala obchodovať s nepriateľom. Nemecko, ktoré postupne rozširovalo svoj vplyv na väčšinu Európy bolo príliš veľkým zdrojom príjmov, než aby sa ho IBM vzdala. Kontrolu nad nemeckým trhom prevzala pobočka IBM v neutrálnom Švajčiarsku a tak IBM nestratila dohľad nad svojimi záujmami počas celej vojny.

Vojna vždy znamenala pre niekoho strádanie a pre niekoho nové biznis príležitosti. IBM bola tým druhým prípadom. Počas vojny patrili k popredným dodávateľom zbraní pre armádu USA. Zároveň však stále zarábali na zákazkách pre nacistické Nemecko. Obrovská vojnová mašinéria si vyžadovala masové využívanie moderných technológií.

Špeciálnou kategóriu bola správa pracovných a koncentračných táborov, kde boli zhromaždené milióny ľudí. O väzňoch sa viedli podrobné záznamy, ktoré boli uložené na diernych štítkoch. Na ich základe sa rozhodovalo, kto je schopný práce a koho čaká smrť. Početná armáda otrokov mala obrovský ekonomický význam pre celé nemecké hospodárstvo. Ich prácu využívalo množstvo firiem, medzi nimi aj tie, ktoré boli nepriamo kontrolované západnými spoločnosťami. Vďaka veľkým dodávkam zariadení z celého systému koncentračných táborov výborne profitovala aj samotná IBM. Tá mala až do roku 1944 veľmi dobré informácie o využívaní svojich produktov v Nemecku.

Aj keď IBM stála na dvoch stranách barikády, z ktorej jedna musela prehrať, samotnej IBM sa porážka nedotkla. Po skončení vojny sa IBM obrátilo na americké ministerstvo zahraničia s tým, že nimi vlastnená firma Dehomag im v roku 1937 prestala poskytovať informácie o ich strojoch (čo nebola pravda) a žiadalo o pomoc pri ich dohľadaní. Niet divu, že vtedajší šéf IBM Thomas J. Watson bol považovaný za jedného z najlepších obchodníkov svojej doby.

Vtedy a dnes

IBM rozhodne nebola jediná spoločnosť zo spojeneckého tábora, ktorá počas vojny spolupracovala s nacistami. Jej príbeh je však zaujímavý aj svojim presahom do dnešnej doby.

IBM napomáhala holokaustu zozbieraním a spracovaním osobných údajov miliónov ľudí, ktoré potom nacisti využili na ich perzekvovanie, alebo dokonca likvidáciu. Zároveň dodávali nacistom technológie, vďaka ktorým mohol vojnový priemysel napredovať. Sú to opovrhnutiahodné činy, ale nie je to nič, čo by sa v určitej forme nedialo aj dnes.

Google, či facebook zbierajú omnoho osobnejšie údaje o miliónoch ľudí. Rovnako ako v prípade IBM v 30. rokoch, ani tieto firmy to nerobia preto, aby niekto utrpel nejakú ujmu. Robia to kvôli zisku.

A v prípade poskytovania technológií sa toho tiež veľa nezmenilo. Mnoho západných firiem predáva svoj hardvér do krajín, ktoré západ považuje za nebezpečné, až nepriateľské. Ideológia v takomto prípade nezohráva žiadnu úlohu.

PS.
Ak vás téma zaujala, určite si prečítajte celý seriál na root.cz. Je niekoľkonásobne rozsiahlejší a zvedavcom ponúka množstvo zaujímavých detailov, citácií a faktov k tejto téme.


poli na vybrali.sme.sk