Bol Slovenský štát samostatný?

Neonacisti a rôzne neofašistické spolky sa už tradične aktivizujú v okolí dátumu 14. marca, ktorý sa vzťahuje na vznik Slovenského štátu. Tentokrát však nejde o blahorečenie prezidenta Jozefa Tisa, ale o “Pochod za samostatné Slovensko”. Aspekt odvolávania sa na Slovenský štát však nechýba a v ich vyhlásení na stránke sa dočítame, že „Dňa 14. marca 1939 sme získali vysnívanú slobodu a samostatnosť.“ Práve na toto tvrdenie, ktoré má ďaleko od pravdy, sa zameriame v nasledujúcom texte.

Dôležité je si uvedomiť, že Slovenský štát vznikol iba preto, že sa tak Hitler rozhodol na tajnej porade niekedy v polovici januára roku 1939 a nariadil príslušníkom SD (Sicherheitsdienst), aby infiltrácia slovenských radikálov pokročila do takej miery, aby v polovici marca mohol vzniknúť Slovenský štát. Hitlerovi nešlo o dobro Slovákov, ale využil ich ako katalyzátor pri motivovaní rozpadu Č-SR zvnútra. To, že slovenský snem by bez nemeckých politických intervencií nikdy neodhlasoval slovenskú samostatnosť priznal aj Tiso pred národným súdom.

Krátko po vzniku Slovenského štátu Tiso zaslal Hitlerovi telegram, z ktorého je možno dobre dokumentovať mantinely slovenskej samostatnosti. Píše sa v ňom: „V neochvejnej dôvere k Vám, Führer a ríšsky kancelár, sa Slovenský štát oddáva do Vašej ochrany. Slovenský štát Vás žiada o prevzatie tejto ochrany.“ Zaujímavým na tomto akte je však to, že bol vopred dohodnutý. Nemci stanovili slovenskej vláde časové ultimátum, do ktorého mala požiadať Nemecko o ochranu. Tá to však neurobila, čo vyvolalo zúrivú reakciu Hitlera a posun vojenských jednotiek Ríše až po Váh. Až po tomto nátlaku Tiso formálne odoslal horeuvedený, Nemcami vopred pripravený telegram. Aj tieto udalosti jasne naznačovali, aké vzťahy budú medzi Nemeckom a Slovenskom panovať.

Zásadným dokumentom sa stala Ochranná zmluva z 18. marca 1939. Zmluva mala päť článkov a je v nej jasne vymedzený a určený podriadený vzťah Slovenska k Nemeckej ríši. Vytvorila sa ochranná zóna na západnom Slovensku, kde mohli operovať nemecké vojenské jednotky a ktorá neskôr slúžila ako nástupný priestor nemeckých jednotiek proti Poľsku. Zmluva obsahovala aj tajný dodatok o hospodárskej a finančnej spolupráci, ktorá bola v neprospech Slovenska. Veľa o podradnom postavení Slovenska svedčí aj fakt, že Nemecko až do septembra 1939 koketovalo s myšlienkou využiť Slovensko ako výhodný artikel v rámci politických vyjednávaní s Maďarskom a Poľskom a až využitie slovenského územia vo vojenskej stratégii voči Poľsku rozhodlo o tom, že Slovensko definitívne získalo istotu existencie a začal sa budovať štatút dokonalého satelitného štátu pod nemeckými krídlami.

Podobným spôsobom by sa dalo pokračovať ešte veľmi dlho a dokumentovať úvodné tvrdenia na ďalších faktoch (napr. na pôsobení nemeckých poradcov – beráterov na Slovensku), avšak tento výpočet postačuje pre vytvorenie obrazu o slovenskej „samostatnosti.“ Musíme však dodať aj to, že istá miera autonómie slovenskej vláde samozrejme zostala – Slováci netvorili pre Nemcov stredobod záujmu a Tretia ríša uprednostňovala predovšetkým stabilitu vo svojich satelitných štátoch. Avšak ilúzia o aspoň akej-takej samostatnosti sa definitívne vytratila v auguste 1944, keď Nemci začali s okupáciou Slovenska. Často sa uvádza, že tento akt vyvolali partizáni (avšak tí proces maximálne o pár dní urýchlili), faktom však zostáva, že dôvodom bola geopolitická situácia v strednej a východnej Európe a Slovensko by bolo okupované tak či onak – opäť teda vidieť, aký reálny postoj k Slovensku hitlerovské Nemecko malo.

Úplne nakoniec uvádzame jednu dôležitú skutočnosť, na ktorú sa často nepochopiteľne zabúda a je často prehliadaná, pričom ide o kľúčový aspekt pri hodnotení smerovania tohto štátneho útvaru. Máme na mysli slovanský holokaust, ktorý Nemci dôkladne plánovali a v istých fázach aj začali zavádzať do praxe (napr. v Poľsku). Nacisti Slovanov považovali za podradnú rasu a do tejto sféry samozrejme patrili aj obyvatelia Slovenska. Ich osud by bol teda v prípade víťazstva nacistického Nemecka v druhej svetovej vojne trpký – časť by bola ponemčená a časť by sa stala doslova otrokmi na Sibíri, kde mali títo „podľudia“ slúžiť ako otrocká sila pri budovaní nemeckého Lebensraumu. Za všetko hovorí výrok Hitlera zo 17. septembra 1941: „Slovanské národy nie sú určené k samostatnosti. Vedia to a my im nebudeme nahovárať opak, Slovania sú rodenou otrockou masou, ktorá zúfalo volá po svojom pánovi.“

Citácie:
SCHVARC, Michal. Pod ochranou Tretej ríše – Nemecko a Slovenská republika v rokoch 1939-1945. In História, 2009, roč. 9, č. 5-6, s. 21-27.
Nezodpovedané otázky. K spochybňovaniu odboja a SNP v našich národných dejinách. Materiály zo seminára s medzinárodnou účasťou Banská Bystrica, Múzeum SNP 24.-25. septembra 1996.


poli na vybrali.sme.sk