Recenzia: Partizáni na Slovensku

partizani_a_slovenskoV predvečer 70. výročia Slovenského národného povstania sa dostal do rúk záujemcom o tento úsek dejín zaujímavý počin. Jedná sa o zborník s názvom Partizáni a Slovensko, ktorý vzišiel z konferencie Partizáni na Slovensku vo svetle najnovších výskumov, uskutočnenej ešte vo februári minulého roku v Banskej Bystrici. Trinásť autorov sa snaží vysporiadať s fenoménom, ktorý dodnes čerí hladinu diskusií v rámci historickej obce či širšej verejnosti. Sami však uznávajú, že publikácia si nerobí nárok stať sa syntézou partizánskej problematiky, jej cieľ je skromnejší, ale stále dôležitý – podporiť ďalší výskum v tejto oblasti a takisto prispieť k skultúrneniu dialógu v rámci najnovších poznatkov. Zobraziť celé

Desatoro neslobody

Po roku si dnes opäť pripomíname výročie, ktorý vyvoláva rôzne, často protichodné reakcie. Súčasnou zvláštnosťou je to, že okrem už tradičného mašírovania neofašistov, neonacistov a nacionalistov k hrobu „vodcu“ Jozefa Tisa, možno túto problematiku vnímať v širšom kontexte. Na vysokú politickú pozíciu sa totižto využívajúc protirómsku rétoriku a sociálnu demagógiu dostal človek, ktorý otvorene sympatizuje so Slovenskou republikou z rokov 1939-1945, a teda aj jej režimom. Aj preto je nevyhnutné neustále si pripomínať a analyzovať toto historické obdobie. Zatiaľ čo minulý rok sme sa zamerali na zahraničnopolitickú realitu a faktickú nesamostatnosť slovenského štátu, tentoraz sa pozrieme na vnútropolitickú realitu, jednotlivé aspekty režimu a z nich vyplývajúci dopad na spoločnosť. Názov článku je inšpirovaný faktom, že ako v čele štátu, tak aj v iných vysokých politických štruktúrach pôsobil pomerne vysoký počet katolíckych kňazov. Režim, ktorý bol aj nimi nastolený, stál v priamom protipóle voči slobode a emancipácii človeka. Zobraziť celé

Recenzia: Kup si svou revoltu

Na webe Priamej akcie bola zverejnená recenzia knihy od dvojice autorov Heatha a Pottera, ktorej ústrednú myšlienku načrtáva tento úryvok:

“Už po prečítaní prvých desiatok strán tejto knihy od dvojice autorov Heath a Potter som si povedal, že vzhľadom na zaujímavé myšlienky, ktoré sa dotýkajú aj našich pomerov, si zaslúži recenziu. Autori na takmer 400 stranách analyzujú tzv. kontrakultúrne hnutie. Ústrednou myšlienkou knihy je tvrdenie, že kontrakultúra vo svojich rôznych prejavoch, počnúc hnutím hippies v 60. rokoch cez punkovú subkultúru až po „culture jamming“(subverzívna taktika v antikonzumeristickom sociálnom hnutí, odhaľujúca prejavy nadvlády ukryté v mainstreamovej kultúre a jej inštitúciách) v 90. rokoch, konzumentskú ideu kapitalizmu nijako nenapáda a neoslabuje, ale práve naopak, posilňuje.”

Bol Slovenský štát samostatný?

Neonacisti a rôzne neofašistické spolky sa už tradične aktivizujú v okolí dátumu 14. marca, ktorý sa vzťahuje na vznik Slovenského štátu. Tentokrát však nejde o blahorečenie prezidenta Jozefa Tisa, ale o “Pochod za samostatné Slovensko”. Aspekt odvolávania sa na Slovenský štát však nechýba a v ich vyhlásení na stránke sa dočítame, že „Dňa 14. marca 1939 sme získali vysnívanú slobodu a samostatnosť.“ Práve na toto tvrdenie, ktoré má ďaleko od pravdy, sa zameriame v nasledujúcom texte.

Dôležité je si uvedomiť, že Slovenský štát vznikol iba preto, že sa tak Hitler rozhodol na tajnej porade niekedy v polovici januára roku 1939 a nariadil príslušníkom SD (Sicherheitsdienst), aby infiltrácia slovenských radikálov pokročila do takej miery, aby v polovici marca mohol vzniknúť Slovenský štát. Hitlerovi nešlo o dobro Slovákov, ale využil ich ako katalyzátor pri motivovaní rozpadu Č-SR zvnútra. To, že slovenský snem by bez nemeckých politických intervencií nikdy neodhlasoval slovenskú samostatnosť priznal aj Tiso pred národným súdom. Zobraziť celé

Odpoveď AC Miláno na rasistické chorály: kop na tribúnu a odchod z ihriska

Hráči talianskeho futbalového klubu AC Miláno predviedli sympatické gesto počas priateľského zápasu s tímom Pro Patria, ktorý sa hral 3. 1. 2013, keď sa v reakcii na rasistické spievanie skupiny fanúšikov Pro Patrie rozhodli ukončiť zápas v 27. minúte a odišli z ihriska. Týmto obmedzencom vadilo, že hráči AC Milána Boateng, Emanuelson, Muntari, Niang a Shaarawy nie sú bielej pleti. Na pozápasovej tlačovke sa viacerí účastníci vyjadrili nasledovne: Zobraziť celé

Jozef Tiso a Židia – reakcia na časté mýty v tejto oblasti

V pondelok 10.12. 2012 sa pod záštitou Univerzitnej knižnice v Bratislave uskutočnila beseda o Jozefovi Tisovi. Po úvodných vstupoch odborníkov, prišli na rad otázky z publika. Ako to býva zvykom na tematicky podobných akciách, vo veľkej miere lákajú typy ľudí, ktorí nekriticky, jednostranne a viac v emočnej rovine vnímajú históriu spojenú so Slovenskou republikou v rokoch 1939-1945 a jej protagonistov. Inak tomu nebolo ani teraz a padli mnohé názory a stanoviská, primárne sa dotýkajúce židovskej otázky a vzťahu Jozefa Tisa k nej, s ktorými nemožno súhlasiť. Mnohé veci vyjasnili samotní aktéri besedy, ale rád by som vo forme článku stručne niektoré fakty zopakoval, rozšíril a doplnil o ďalšie pohľady. K daným skutočnostiam sa budem vyjadrovať chronologicky, tak ako k udalostiam reálne prichádzalo. Zobraziť celé

Bakunin a ateizmus

Anarchizmus je v povedomí väčšiny ľudí asociovaný s rôznymi pejoratívnymi prívlastkami. Je to následok klamlivého výkladu a i toho, že samotný pojem sa používa v médiách takmer iba v tomto význame. Realita je však úplne iná. Anarchistické hnutie bolo a je úplne regulérne politické hnutie, ktoré sa zapájalo do verejnej sféry. Najväčšiu silu zažilo v 19. storočí, kedy pôsobili aj viacerí významní anarchistickí ideológovia. K nim patril aj ruský anarchista Michail Bakunin. Keďže anarchisti odjakživa brojili proti akejkoľvek nelegitímnej autorite, často si na paškál brali aj koncepciu „boha.“ Anarchisti analyzovali „boha“ hlavne vo vzťahu ku štátu či všeobecnej slobody a emancipácii človeka.

Zobraziť celé

Slovensko a Hitlerova politika, prvá časť

snem39

Slávnostné zasadnutie slovenského snemu 18.1.1939

Nasledujúci článok sme dostali od nášho čitateľa, ktorý sa zaoberá obdobím Slovenského štátu. Pôvodne mal vyjsť v období okolo výročia vzniku toho štátneho útvaru, ale vďaka technickým problémom sa jeho zverejnenie oddialilo.

Autora môžete kontaktovať na maili: inflaminatus (zavináč) riseup.net

14.3.1939. Dátum, ktorý je spätý s udalosťou, ktorá dodnes polarizuje spoločnosť a do istej miery aj historickú obec. Pred pár dňami sme si pripomenuli 73. výročie založenia Slovenského štátu (od júla 1939 po prijatí ústavy oficiálny názov Slovenská republika).

Zobraziť celé

Neonacisti opäť neprešli

Dresden2012

Drážďany 2012

13. Februára sa konala už tradičná akcia neonacistov, keď si chceli pochodujúc ulicami Drážďan uctiť tých, ktorí zomreli počas udalosti, ktorú neonacisti nazývajú Bombenholocaust – teda bombardovanie mesta na konci II. svetovej vojny. Takisto tradične sa však po masívnej kampani zišlo veľmi veľa odporcov tohto maršu – ako z radov radikálnych antifašistov, tak aj umierneného obyvateľstva.

Neonacisti sa ďaleko nedostali, keďže celé centrum obsadilo viac než 13 000 protestujúcich, ktorí utvorili 3,6 km dlhú ľudskú reťaz. Tento rok bola celá akcia pokojná, narozdiel od roku minulého, kedy došlo k stretom medzi neonacistami a radikálnymi antifašistami, pri ktorých bolo zranených približne 100 policajtov.

Protestujúci, ktorí stáli na opačnej strane barikády ako neonacisti, si taktiež nezabudli uctiť obete bombardovania, ktorých bolo 22 700 – 25 000. Neonacisti však preberajú propagandistické čísla hovoriace až o 250 000 mŕtvych, ktoré po bombardovaní začal šíriť Goebbels, i keď úplne prvotné autentické odhady neboli ani zďaleka také vysoké. Tieto špekulácie definitívne ukončila komisia zložená z trinástich univerzitných profesorov, archivárov a vojenských historikov, ktorá našla počas niekoľkoročného výskumu dôkazy o 18 000 obetiach (záverečná správa komisie). Z ďalších dostupných prameňov sa vedci dopracovali k číslam vyššie uvedeným. Zaujímavým faktom je aj to, že Drážďany neboli najviac postihnutým mestom kvôli bombardovaniu. V Hamburgu zomrelo na následky bombardovania okolo 40 000 ľudí, avšak tu sa mýtus o prehnaných obetiach nevytvoril.

Ku stratégii neonacistov často patrí aj útok na historickú pamäť a historický revizionizmus, ktorý je však v ich podaní čistým prekrúcaním dejín.

autor: inflaminatus